Choď na obsah Choď na menu
 


  

 

Nálezy osídlenia na území mesta

Osídlenie Trnavy je archeologickými nálezmi  ( 1 5, 6, 7,)   doložené už od neolitu - v mladšej dobe kamennej, hallštatskej, v mladšej dobe laténskej a rímskej, boli nájdené aj kostrové hroby z doby veľkomoravskej. V katastrálnom území mesta Trnavy našli archeológovia kosti mamutov, ale najstaršie výtvory ľudskej ruky pochádzajú z mladšej doby kamennej, z neolitu. (sekery, sekeromlaty, hlinené nádoby). Bohatšie nálezy sú zo staršej doby bronzovej (zbrane, náhrdelníky). V r. 1925 sa na území Trnavy našlo 30 veľkých strieborných keltských mincí  Biatec.

9. stor.
Trnava vznikla najneskôr koncom 9. storočia ako neveľká trhová osada na križovatke významných obchodných ciest, ktoré sa na tomto mieste stretávali. Boli to diaľkové cesty z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska. Na križovatke týchto ciest sa usktočňovala výmena tovarov a vznikol tu miestny trh. Od pravidelných sobotných trhov bol odvodený aj názov osady - Sobota, v nemeckom jazyku nazývaná TYRNAU.
11. stor.

Založenie Trnavy nemožno presne ohraničiť. Dá sa predpokladať obdobie tzv. nepísanej histórie, že Trnava už existovala ako obec s právom postaviť si kostol a usporadúvať trhy niekedy v 11. storočí, v čase vzniku a formovania uhorského štátu. Pôvodné názvy z pred 11. storočia boli Tirna, Torna, Tierna, Tornowa  (1   2,)

1198
V roku 1198 uhorský kráľ Belo III. daroval svojej dcére Konštancii, manželke českého kráľa Přemysla Otakara I., ako súčasť vena celú oblasť od Karpát po Váh.
1211
Z tohto obdobia sa datuje i prvá, doteraz najstaršia známa písomná správa z rokov 1205 - 1211 - listina ostrihomského arcibiskupa Jána. Spomína sa tu meno mesta a farský kostol a pravidelné, týždenné, sobotňajšie trhy. V 13. storočí ho nemeckí kolonisti premenovali na Tyrnau.
 
Významnú úlohu v živote Trnavy v 13.storočí zohrali dva najväčšie žobravé rády františkáni a dominikáni. Ich príchod dokazuje premenu osady na mesto a jeho rýchly hospodársky vzrast.
1238

 

 Udelenie mestského privilégia a vývoj mesta v 13. storočí.

Dôležité cesty a i obchodný význam prispeli k tomu, že Belo IV. (1,)  v roku 1238 povýšil Trnavu ako prvú spomedzi slovenských miest na slobodné kráľovské mesto. Obyvateľstvo malo právo slobodne voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov, získali mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu a iné. V týchto rokoch sa dokončila aj výstavba mestského opevnenia, ktoré tvorilo 42 murovaných veží, pospájaných hlinenými valmi, s drevenou konštrukciou. Vstup do mesta umožňovali štyri brány vežového charakteru s prejazdom.  

Obrázok

Privilegiálna listina Belu IV. z roku 1238, ktorou dal Trnave charakter slobodného mesta, zavŕšila dovtedajší vývoj trnavských osád z právnej stránky. Obsahová stránka privilégia umožňuje rekonštruovať pomery v meste v prvých rokoch jeho vlády. Privilégium vyníma osadu spod právomoci župana a zdôrazňuje jej príslušnosť ku kráľovskej korune. Najvyšším zástupcom trnavských mešťanov bol volený richtár. Mešťania si slobodne volili farára, ale ich voľbu musel potvrdiť ostrihomský arcibiskup. Panovník potvrdil právny nárok na dôchodky trnavskej farnosti na tunajší desiatok. Belo IV. oslobodil mešťanov od platenia tribútu

. Táto výsada bola najdôležitejšou trnavskou slobodou. Mestské privilégium pre Trnavu z roku 1238, spečatené panovníkovou zlatou bulou, upevnilo právne postavenie mešťanov. Obyvateľstvom voleného richtára musel do funkcie potvrdiť panovník, ktorý mu udelil právo meča „ius gladii“ čím sa richtár stal pánom nad životom a smrťou.

 

 Trnavskí kupci boli oslobodení od platenia takmer všetkých poplatkov pri prechode mýtnymi stanicami stanicami v celej krajine.

Mesto Trnava, ktoré získalo roku 1238 rozsiahle výsady, ťažilo so svojej polohy na najdôležitejších obchodných cestách Po tomto privilégiu nasledovali ďalšie. Trnava bohatla, zvlášť keď dostala právo vydržiavať osem veľkých výročných jar­mo­kov.
1258
 Prvýkrát sa vinohradníctvo v Trnave spomína nepriamo v roku 1258 v listine mestskej rady.
1270

Privilégium Štefana V. z roku 1270 rieši otázku poplatkov, ktoré mali mešťania platiť za vinice na majetkoch šlachticov v Bratislavskom komitáte. Sem prišli kolonisti z oblastí s vyspelým vinohradníctvom a uplatňujúci v novej oblasti na vhodných lokalitách svoje pestovateľské poznatky. Veľa vinohradov mali mešťania v okolí Bratislavy a grófi vymáhali od Trnavčanov ročne za každý vinohrad 120 viedenských denárov. V tomto období patrila Trnava medzi najatraktívnejších vývozcov vína do Uhorska. Rovnako dôležitá je prítomnosť remesiel, ktoré spracúvali poľnohospodársle produkty. Boli to mäsiari, mlynári, pekári a pivovarníci. Remeslá podnietili tvorbu cechov a ich kvalitu.

V roku 1270 vlastnila Trnava dve poddanské dediny: Hrnčiarovce a Modran­ku, v r. 1280 získala Brestovany a v polovici 14. storočia Ružindol. Stávalo sa čoraz významnejším miestom stykov zahraničných obchodníkov s domácim uhorským trhom. Remeselná výroba zabezpečovala potreby domáceho obyvateľstva a bez poľnohospodárskej výroby by mesto nemohlo dodávať potraviny a suroviny na remeselné spracúvanie. Rovina, na ktorej Trnava leží zabezpečovala rozvoj obilninárstva, chovu dobytka a pestovanie viniča. Časť produkcie vína sa vyvážala do zahraničia, Čiech, Rakúska, Moravy a i. Vinohradníctvo na juhozápadnom Slovensku sa rozšírilo v 13. storočí aj vďaka nemeckým kolonistom.

 
 
Aspoň stručne spomeňme, ako vyzerala mestská samospráva, pretože mala skutočne veľkú právomoc. Všetci mešťania volili dvadsaťštyričlennú, neskôr šesťdesiatčlennú vonkajšiu radu. Tá si spomedzi seba volila trinásťčlenný magistrát (senatus, magistratus). Z neho sa potom volil richtár. Viedol magistrát a bol sudcom. Spolu s dvoma senátormi mohol súdiť menšie priestupky. Väčšie súdil celý magistrát. Konzul riadil celé hospodárstvo a o bezpečnosť mesta sa staral kapitán. Okrem toho tu boli aj ďalšie, ale už o niečo menšie funkcie, napríklad notár a tribún ľudu.
 
Slobodné kráľovské mestá boli v Uhorsku štvrtým stavom. Kráľ ich preto povolával aj na snemy. Všetci mešťania boli ako právnické osoby šľachticmi. Na získanie meštianstva v Trnave bolo potrebné mať vlastný dom, pätnásťročný pobyt v meste a nejakú živnosť. Noví mešťania museli prisahať vernosť a poslušnosť magistrátu. Za porušenie takejto prísahy mohli previnilca vyhnať z mesta. 
Trnavčania sa okrem remesiel a obchodu venovali aj poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. Vinohrady mali v chotári mesta a v poddanských dedinách, ale aj v Suchej nad Parnou, ba aj na južných svahoch Malých Karpát, ktoré boli na panstvách svätojurských a pezinských grófov, ako aj na panstve Červeného Kameňa. Od viacerých panovníkov dostali privilégiá, v ktorých sa povoľuje Trnavčanom obrábať tieto vinohrady, ale stanovujú sa aj poplatky príslušnému panstvu. To však bývalo príčinou ťažkých a dlhých sporov s týmito panstvami. Ustavične sa totiž snažili Trnavčanom tieto poplatky zvyšovať. Na sťažnosti musel zasahovať aj kráľ. Obyčajne sa priklonil na stranu Trnavčanov. Trnavskí vinohradníci dorábali kvalitné víno a vyvážali ho aj za hranice Uhorska. Mali pritom veľkú výhodu, že boli oslobodení od platenia mýtneho v celej krajine, ba aj na hraniciach, čiže dnešnou terminológiou aj od cla.
14. stor.
Začiatkom 14. storočia sa zmenila v meste uličná sieť po vystavaní nových domov.  Trnavskí mešťania bohatli v tomto období z obchodu a pestovania viniča. Ich vinohrady sa rozkladali nielen v mestskom chotári ale aj v malokarpatských lokalitách. (pozri  2,  )
Prvé zmienky o cechovej organizácii sa objavujú až koncom 14. storočia, ale v 15. storočí existuje v meste široko rozvinutá spoločnosť jednotlivých cechov.
1325
Život mesta nepraznivo poznačil roku 1325 veľký požiar. Oheň zničil v Trnave mnoho domov, vyhorel aj farský kostol a kláštor klarisiek, utrpela zrejme východná časť mesta.
1327
Nepriateľstvo uhorského kráľa s rakúskym vojvodom Albrechtom, ktorý roku 1327 obsadil Bratislavu, znamenalo pre Trnavu zvýhodnenie v stredoeurópskom obchode. Trnava poskytovala priestory rokovaniam kráľov.  Karol Róbert nadviazal kontakty s českým kráľom Jánom Luxemburským a tu uzavreli dohodu o strieborných grošoch a zlatých florénoch a dohodu o zásnubách detí. Po veľkom požiari mesta r. 1325 mohli byť rokovania vo františkánskom kláštore, jedinej reprezentačnej budove.
1347
Obchodníci sa často stávali obeťami lúpežných prepadov. Roku 1347 sa Trnavčania dohodli s ostrihomskou kapitulou o spôsobe vyberania desiatkov a odstránili tak dlhoročnú príčinu sporov.
1360

Ľudovít I. v roku 1360 povolil domácim i cudzincom voľný príchod do mesta bez daní. 

 15. mája 1360 uzavrel tu nemecký cisár a český kráľ Karol IV. s uhorským kráľom Ľudovítom I. zmluvu o priateľstve. Ľudovít I. mal dokonca v Trnave svoju kúriu a v nej 10. septembra 1382 aj nečakane zomrel, keď sa  chorý vracal z uhorsko-poľských rokovaní vo Zvolene. Jeho telo potom previezli do Stoličného Belehradu. Na mieste, kde ešte do r. 1947 stála táto kúria, je už budova pošty. Mesto Szombathely tu dalo v r. 1998 umiestniť pamätnú tabuľu.  

1363
Ľudovít I. v roku 1363 povolil okolitým dedinám rúbať drevo, lámať kameň, ťažiť vápenec.
1397
Zdrojom neustáleho napätia bola otázka obsadenia uhorského trónu, o ktorý súperili Žigmund Luxembuský, Ľudovít Orleánsky a Karol II. Malý. „Súboj“ vyhral Žigmund Luxemburský a v roku 1387 sa dal korunovať. V roku 1397 panovník vydal ďalšie privilégium mestu a to, že cudzí obchodníci mohli predávať súkno vo veľkom. V ostatnej Európe sa diskutovalo o reformách, nové myšlienky do mesta prinášali študenti z ostatných európskych vysokoškolských centier. Keďže panovníka najmocnejšia vrstva uväznila chcel sa na trón dostať poľský kráľ Vladislav. Táto aféra zasiahla aj Trnavu, no tá zostala Žigmundovi verná. Po oslobodení z väzenia ako utočisko využil Trnavu, ktorá mu pomohla. Za to jej udelil dôležitú výsadu - „Právo skladu“. Ak sa mal súdne stíhať občan Trnavy, mohli ho postaviť len pred Trnavský súd.
 14. stor.
 Koncom 14. stor. platila Trnava kráľovi rovnakú výšku dane ako Bratislava. Obidve mestá boli teda vtedy približne na rovnakej hospodárskej úrovni. Mesto malo právo voľne predávať víno, privilégium dovážať soľ a najmä konať pravideľné týždenné trhy a výročné jarmoky. Sedliaci museli Trnave platiť tzv. cenzus, čiže poplatok za svoju usadosť, ako aj iné dávky, napr. viničný poplatok. Mesto malo právo obrábať vinice, právo variť pivo, predávať obilie, súkno a hlavne dobytok. 
1402
 
Právo skladu  dostalo mesto v roku 1402.  Takéto právo dostali okrem Trnavy aj Bratislava a Šoproň. V praxi to znamenalo, že obchodníci, ktorí prichádzali do niektorého z týchto troch miest alebo do jeho blízkeho okolia, museli svoj dovážaný alebo vyvážaný tovar zložiť, vybaliť, odvážiť a predať alebo vymeniť, ale nie na drobno, ale v celku. Pritom ale museli ísť po krajine starými verejnými cestami. Ak by toto nariadenie nedodržali, tovar sa im skonfiškoval. Dve tretiny z toho dostala štátna pokladňa, tretinu poškodené mesto. Z toho je vidieť, že obchodníci týchto troch miest mali veľké zisky najmä zo zahraničného obchodu a platili preto aj vyššie dane do štátnej pokladnice. Podľa výšky dane dá sa posúdiť aj vtedajšia úroveň niektorých miest.
1406
V roku 1406 obsadilo Trnavu kráľovské vojsko. Velil mu Štibor zo Štiboríc, ktorý urovnával spory mešťanov so šľachtou a pokúšal sa získať na Žigmundovu stranu bývalých panovníkových protivníkov, ktorým kráľ odpustil ich previnenia.
Panovníkove úpravy v prospech miest boli priznanie práva vydávať štatúty právo voľne disponovať mestským majetkom, slobodne voliť a kontrolovať činnosť mestských orgánov, právo slobodnej voľby richtára podľa zlatej buly z roku 1238 a zákaz predávať súkno na lakte.
1432
Husitské armády sa dostali k Trnave po prvý raz v r. 1428, v r. 1430 sa stretli pod Trnavou s vojskami cisára Žigmunda.  24. 6. 1432 sa Husiti priblížili k Trnave a nič netušiacich mešťanov prepadli v jarmočnú noc. Trnava sa potom stala aj najdôležitejším husitským oporným bodom Slovenska, odtiaľto podnikali nájazdy do okolia.
V auguste 1433 po
nájazdoch na Bratislavu sa začalo neúspešné rokovanie feudálov s husitským veliteľom Blažkom s Borotína, aby za výkupné opustil Trnavu. V roku 1435 Husiti pri odchode z Trnavy pobrali nazhromaždený majetok, cenné bohoslužobné predmety z kostolov a z mestského archívu vzali najdôležitejšie privilégiá spolu aj so zlatou bulou. Späť to získali vykúpením.  V r. 1466 zničili mesto bratríci a v r. 1469 zas požiar.
 Do mesta sa zasa začali sťahovať majetní Nemci. Po Žigmundovej smrti jeho nástupca Albrecht pokračoval vo zveľaďovaní tohto mesta. Nariadil opevniť mesto a ozbrojiť. Trnavčania sa snažili o obnovenie svojich privilégií, tie najdôležitejšie získali. Albrecht im roku 1438 potvrdil privilégium Belu IV. 
1486

V období vlády Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo, sám kráľ korešpondoval s magistrátom po česky. Zdĺhavé národnostné spory a konflikty Nemcov so Slovákmi vyvrcholili roku 1486, keď kráľ Matej urobil v tejto veci poriadok. Uznal ostatnému slovenskému obyvateľstvu rovnocenné postavenie v meste. Na čelo štátu prichádza novozvolený panovník Vladislav II.

Mestský kapitán Pavol Holý z Hradnej postavil v Trnave v r. 1498 kostol sv. Michala, ktorý sa nadlho stal duchovným centrom slovenskej národnosti. I keď v úradnom styku bola stále preferovaná latinčina a čeština, viditeľne narastá i počet slovenských písomností so súkromným či majetkovo-právnym obsahom.

V tomto období bola Trnava už významným remeselníckym centrom s cecho­vými organizáciami debnárov, garbiarov, kamenárov, kováčov, kožušníkov, mäsiarov, nožiarov, pekárov, sedlárov, stolárov, súkenníkov, ševcov, tesárov, tokárov. Značná židovská komunita žila v gete, ohraničenom ulicami Dolnopotočnou, Paulínskou, Dolnými baštami a Halenárskou.
16. stor.
Na začiatku 16. storočia, vďaka slabému panovníkovi sa Trnava a iné kráľovské mestá dostali do rozvrátenosti a neistoty. Po občianskej vojne sa prevažná väčšina Slovenska pridala k Ferdinandovi. Cisár Ferdinand nariadil l9. februára 1539 všetkým židom opustiť navždy Trnavu pre údajnú rituálnu vraždu , čo platilo až do Tolerančného patentu Jozefa II.Tak sa Trnava opäť stala kultúrnym a cirkevným strediskom.
1526
Po bitke pri Moháči v r. 1526  obsadili Turci uhorskú nížinu,
 1543
 V r. 1543 padol aj Ostrihom a ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou sa presťahovalo do Trnavy. Do r. 1820 sa tak Trnava stala cirkevným, kultúrnym a sčasti i politickým (arcibiskup bol zástupcom kráľa) centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. Na Slovensko sa sťahovala šľachta i poddaní z okupovaného územia, v Trnave pribudala tretia národnosť, Maďari, ktorí sa domáhali politických práv.
1551
Nový richtár mesta Peter Sámbocký uviedol do platnosti dekrét Ferdinanta I. zo 4. apríla 1551, ktorým panovník opätovne riešil nepokoje v Trnave. Richtári sa mali striedať podľa poradia: Slovák, Nemec, Maďar.
1554
Arcibiskup Mikuláš Oláh zlúčil kapitulskú a mestskú školu, vydal jej artikuly v r. 1554, plánoval z nej vytvoriť vysokú školu s promóciami absolventov, povolal do Trnavy jezuitov, ktorí tu pôsobili od r. 1561 do r. 1567, kedy im zhorelo kolégium a Trnavu museli opustiť.
 
Mesto, aby zvýšilo svoju bezpečnosť si dalo zavolať architekta Pietra Ferrabosca, ktorý prestaval opevnenie a spevnil múry. Mesto kvitlo obchodom, vybudovalo si tzv. vnútorný mlyn, odkúpilo pivovar a spravovalo tehelne. Novou dominantou v tomto období sa stal dóm (3,), vystavaný v rokoch 1380-1430 v tzv. neskorogotickom slohu. Keďže v meste bolo málo architektonických dominánt začalo stavať radnicu. Tá nahradila dovtedajší „dom konzília“. Stavebnou udalosťou storočia sa stala výstavba mestskej veže. Vystaval ju majster Jakub so svojími pomocníkmi v renesančnom slohu. Neskoršia baroková prestavba pochádza z 18. storočia. 
 
 V meste sa najmä v 15. a 16. storočí rozvinuli cechy. Trnava, s viac ako päťdesiatimi cechmi, bola piatym mestom na Slovensku.
 
1561
 
 Najstaršia správa o prenikaní reformačných myšlienok do mesta je z roku 1541. Vtedy prišiel na miesto slovenského kazateľa farár Ondrej, o ktorom sa usudzuje, že bol naklonený reformizmu. Pôsobil tu len do roku 1543. V 16. storočí, po rozvrátení cirkevnej organizácie v krajine, sa Trnava stala jedným z centier protireformačných tendencií. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzityArcibiskup Oláh povolal jezuitov
do Trnavy a zveril im vedenie mestskej školy. V tomto období sa Trnava stala i sídlom prvej kníhtlačiarne.  
 Ján Sambucus (1564) v básni o Trnave píše:
„URBS EST PANNONOCIS FAMA INCLYCTA LIBERA REGNIS TIRNAUIAM VULGUS NOMINE , REQUE VOCAT...“ .
„Je mesto Panoncom sväté, slobodné kráľovské, ktoré ľud podľa pôvodu i mena volá Tirnavia...“    
(1 ,  2 ) .
 1562
 Morová epidémia, zomrela asi tretina obyvateľstva. 1566 požiar zničil asi 150 domov. 1586 mor a zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo i v r. 1600.
1635 V tomto krvavom storočí vojen a povstaní, je neuveriteľné a zostáva paradoxom že tu založil kardinál Peter Pázmáň univerzitu.  Zveril ju jezuitom.  3,   5, )  Univerzita mala spočiatku iba dve fakulty: filozofickú a teologickú. Právnická fakulta pribudla až v roku 1677 a posledná fakulta medicíny až v roku 1769, keď ju osobitným dekrétom schválila Mária Terézia.

Univerzita mala vlastnú, skvele vybavenú tlačiareň. Po dobu svojej existencie v Trnave vydala vyše 5000 titulov. Hneď spočiatku (1648) to bol slovník latinsko-maďarsko-slovenský a participovala aj na vydaní Cantus catholici. Tlačiareň univerzity tlačila aj slovenské učebnice, modlitebné a náučné knihy. Význam Trnavskej univerzity pre slovenské dejiny nie je dosiaľ úplne docenený. Pôsobila v slovenskom milieu a toto milieu ju ekonomicky dotovalo. Profesor Samuel Timon

   tu vytváral koncepcie dejín slo­ven­ského národa a z jeho ideí vychádzalo naše národné obrodenie. Diela profesora Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity J. J. Plencka vychádzali v nemeckých, holandských i čínskych prekladoch.

Obrázok

 

Sapientia aedificavit sibi Domum - Múdrosť si postavila dom

 


Výstavbou univerzitného chrámu sv. Jána Krstiteľa v r. 1629 a univerzitného areálu začal veľký stavebný ruch, na ktorom sa zúčastňovali zahraniční architekti, ma­liari a sochári. Poklad raného baroka, hlavný oltár v katedrálnom (predtým univerzitnom) chráme dokončievali aj domáci majstri. Trnavská univerzita mala veľkú knižnicu, archív, zbierky, botanickú záhradu, observatórium, farmu v Bielom Kostole, ktorú využívali profesori aj ako vilu - zotavovňu.

 Mesto sa v období  trvania poslovenčuje. 

17. stor.
Sedemnáste storočie výrazne zmenilo siluetu mesta. Dovtedajšie dominanty najmä sakrálneho charakteru taktiež podľahli módnej prestavbe, tentoraz v barokovom slohu. Prvým veľkým zásahom bola výstavba novej univerzitnej baziliky sv. Jána Krstiteľa. V roku 1633 bol postavený františkánsky kostol. Skôr ako sa Trnava ocitla v prúde osvieteneckých myšlienok novej epochy 18. storočia, zažila ešte jedno významné vojenské ťaženie ruku 1703 František Rákoczi II. zahájil posledné zo série protihabsburských povstaní (1704 bitka pri Trnave). Napokon roku 1711, po niekoľkých mesiacoch vojen, sa ukončilo vyše storočné obdobie bojov. Slovenské mestá a dediny zostali spustošené.

 V roku 1655 uhorský snem zrovnoprávnil kvôli konsolidácii krajiny Nemcov, Maďarov a Slovákov. Priznal im prednosť pri udeľovaní meštianstva pred cudzincami. Táto legalizácia slovenskej národnosti bola dôležitá pre vývoj Trnavy

 
 23. júna 1666 vypukol ničivý požiar, ktorý okrem 2 ulíc a 3 kostolov zachvátil celé mesto. Zahynulo 16 ľudí.
V roku 1679 zúril v meste mor, ktorý si vyžiadal množstvo obetí a mnohí mešťania sa vysťahovali.
 
To čo sa zachovalo, zhorelo v roku 1683 počas ešte väčšieho požiaru. 6. August 1683 je tak zapísaný v dejinách ako najčiernejší. Okrem Univerzitného kostola, dómu a 58 domov v priľahlých uliciach zhorelo celé mesto a v ňom 4000 ľudí.

 

 
 Protihabsburské povstania v 17. storočí neobišli Trnavu. Mesto najviac trpelo v povstaní Štefana Bocskaya, Gabriela Betlena a Imricha Tökölyho. Tento v r. 1683 dal pravdepodobne  podpáliť  mesto. Zahynulo v ňom 4000 ľudí. 26. decembra 1704 sa odohrala medzi Trnavou a Bielym Kostolom bitka kurucov, povstalcov Františka II. Rákócziho. Asi 20000 víťazných Heis­terových ci­sár­skych vojakov potom prezimovalo v Trnave a v okolí, čo vyčíslila Trnava na 100000 zlatých, vydaných na ich zásobovanie a 76000 zlatých škôd naviac.

1704-26-dec.jpg0

bitka pri Trnave v 1704

 

Istú dobu boli korunovačné klenoty prechovávané v Trnave

18. stor.
V 18. stor. zaznamenalo mesto ďalší hospodársky rozvoj. Vzrastá počet remesiel, mesto malo svoj pivovar, výrobu sanitry, tehelňu, mlyny, rybníky, značná časť obyvateľstva sa zaoberala pradením vlny.
1777
V zmysle pragmatickej sankcie nastúpila roku 1740 na trón žena. Energická a rozvážna Mária Terézia presvedčila napokon nenásytnú šľachtu, že „. . . kto chce strihať ovcu, musí ju najprv kŕmiť“. Presadila mnohé reformy, najmä urbár, ktorý sa stal zákonnou normou poddaných k vzťahu k zemepánom až do skončenia feudalizmu, teda do roku 1848. Nastalo storočie osvieteneckých myšlienok a reforiem.
 V roku 1777 na príkaz cisárovnej presťahovali Trnavskú univerzitu do Budína. Univerzitní študenti odchádzali radi. Magistrát mesta nemal pochopenie pre ich výtržnosti, ktoré boli charakteristické pre všetky univerzitné mestá Európy. Bola to nesmierna strata, ktorá postihla Trnavu a Slovensko. Univerzitu nasledovala bohatá a vzácna knižnica, archív, zbierky, tlačiareň. Trnava sa ocitla takmer na svojom historickom dne. Nie nadlho.
 Trnava sa rapídne preslovenčila. Už v polovici 18. storočia sa hovorilo tzv. kultúrnou západoslovenčinou. Túto skutočnosť rešpektoval i Jozef II. keď pri návšteve Trnavy prehovoril k ľudu po slovensky.
1792
V roku 1790 prišiel do Trnavy Anton Bernolák. Po kódifikácii kultúrnej západnej slovenčiny ako spisovnej reči chcel zabezpečiť rozvoj slovenskej literatúry. V r. 1792 založil v Trnave celoslovenskú organizáciu: Slovenské učené tovarišstvo(1,) Trnava sa stala centrom slovenského národného obrodenia. Kníhtlačiareň Václava Jelínka vydávala publikácie členov a pre členov Slovenského učeného tovarišstva. V jeho druhej generácii vychádzali tu diela barda slovenskej národnej poézie, Jána Hollého.

Obrázok

Zakladanie Slovenského učeného tovarištva (olej od Andreja Kováčika 1934) - v strede Anton Bernolák, sediaci mecenáš bernolákovcov budúci kardinál Alexander Rudnay, vpravo od Bernoláka Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly

1820
V dôsledku cirkevnej reformy súvisiacej s centralizačným procesom v krajine odišlo z Trnavy roku 1820 ostrihomské arcibiskupstvo.
1830

Na sklonku roku 1830 sa v krajine začala šíriť morová epidémia. Napriek veľkej starostlivosti lekárov v nasledujúcom roku zachvátil mor aj Trnavu. Od 1. augusta do 24.septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí. V mestskej časti Kopánka sa zachovala v mieste cholerového cintorína kaplnka.  Je paradoxom, že práve v tomto roku na hlavnom námestí prebiehali stavebné práce na výstavbe budovy mestského divadla. V r. 1831 otvorili mestské divadlo, v ktorom sa hráva dodnes. Od r.1869 sa v meste hrávali ochotnícke predstavenia, r. 1871 ich zakázali. Až 1905 sa ich pokúsil vzkriesiť F.Urbánek.  Slovensko  bolo v procese  národného obrodenia.

1838
V roku 1838 začala výstavba prvej železnice v Uhorsku a v júni 1846 už prvý vlak ťahaný koňmi prišiel z Prešporku do Trnavy ( 1,  2, ). Od mája 1873 bola táto železnica prestavaná na parný pohon. Ďalej tu založili Trnavská I. banku (1844), sladovňu (1854), továreň na stroje (1858), lejáreň zvonov, octáreň, cukrovar, pivovar (1873), Figaro  ( 3,) (r.1893?), tehelňu (1907), za 1.svet.vojny ban. a hut. závody Coburg.
1850
Známe marcové zákony z roku 1848 o zrušení poddanstva znamenali prvý prevratný moment pre formovanie podmienok nástupu kapitalizmu. Utvorila sa v meste národná garda, ktorej úlohou bolo chrániť mesto a bezpečnosť občanov. V období Bachovho absolutizmu bola Trnava v r. 1850 - 1860 sídlom novozriadenej Hornonitrianskej župy, stratila výsady slobodného kráľovského mesta. Ešte stále prevládala  remeselná výroba. Až v poslednej tretine 19. storočia možno hovoriť, že priemyselná výroba sa stala rozhodujúcim odvetvím.
1870
V roku 1870 v tzv. matičnom období vznikajú v meste dve významné národné inštitúcie: Beseda slovenská a Spolok sv. Vojtecha, ktorý najmä po zániku Matice slovenskej  ( 1, ) organizoval ľudovovýchovnú a národno - osvetovú činnosť. Spolok sv. Vojtecha svojou vydavateľskou činnosťou prispel pri šírení národného povedomia Slovákov.
Trnava v druhej polovici 19. storočia stratila typický ráz feudálneho mesta. 
19. stor.
Vo výrobe sa začali uplatňovať stroje. Začínajú sa prejavovať prvé negatívne javy nastupujúceho kapitalizmu - nezamestnanosť a nádenníctvo. Formovanie sa novej spoločenskej triedy - proletariátu. Roku 1873 sa v meste po prvý raz objavila nepokojnosť s drahotou. V tomto období sa obzvlášť zosilnel národnostný maďarizačný útlak. Na jednej strane sa šírili buržoáznonacionalistické myšlienky, ale zároveň sa mesto stalo strediskom pokrokových ideí.
Koncom storočia vrcholilo takmer sto­ročné systematické úsilie maďarskej džentry na likvidáciu slovenského národa, ktorý oberala o vlastný jazyk, školy i základné ľudské práva. Odnárodňovacím mlynom bolo aj Trnavské osemročné gymnázium.
20. stor.

I keď tu boli nové fabriky školy banky - predsa do roku 1918 mesto nevykonalo pre sociálny rozvoj takmer nič. Na porade sociálnych demokratov v Bratislave roku 1904 boli i zástupcovia s Trnavy. Vo voľbách roku 1906, vedených zo slovenskej strany s heslom : „ Za tú našu slovenčinu“, vyhral v Trnave Martin Kollár

. V roku 1907 bola založená miestna organizácia uhorskej sociálnej demokracie.

Po rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení vzniku Československa 3. novembra 1918 sa konštituoval aj v Trnave národný výbor, ktorý prevzal do svojich rúk správu vecí verejných. Keďže ale jednotky maďarskej armády sa znovu zmocnili Trnavy, 24. novembra 1918 obsadilo Trnavu československé vojsko. Od začiatku 20. stor. sa začalo rozvíjať v Trnave robotnícke hnutie. Prvá svetová vojna skončila v atmosfére nepokoja - utrpenie vojakov, bieda obyvateľstva,   vyvolali nenávisť. Vyhrotila sa v živelných rabovačkách krčiem a obchodov. K 1. rabovačke došlo r. 1918, keď bolo vyrabovaných 32 obchodov, z nich 30 židovských. Myšlienky komunizmu sa dostali aj do Trnavy a 12. 6. 1921 bola aj tu P. Liškom založená KSČ.   (mapa). 

Už v 19. storočí sa pomaly začalo mesto rozrástať za hradby. V roku 1920  si Trnava, ako jedno z prvých miest na Slovensku, dalo vypracovať regulačný plán mesta v projektovej kancelárii Ing. Iva Beneša v Brne. Problém mesta riešil regulačný plán s perspektívou pre 70 tisíc obyvateľov. Veľmi citlivo zachoval pôdorys starého mesta, jeho unikátny charakter. Novú výstavbu navrhol na Špiglsále, na Kopánke, Hlbokej, za nemocnicou, kde sa sústredila priemyselná výstavba. Spojenie starého mesta so štvrťou Špiglsál navrhol prielomom v hradbách za františkánskym kostolom. 

 Obdobie Slovenského štátu  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Obdobie po 2. svetovej vojne

(1, )

 Rok 1939 priniesol 2. svetovú vojnu a mesto žilo zase vo vojnovej atmosfére. Počet obyvateľov klesol od nr. 1940 do 1945 z 25 820 na 24150 trvale bývajúcich. Bolo to z dôvodov odchodu občanov českej národnosti a nássilnej deportácie židov z mesta. Naopak pribudli presídlenci z územia Oravskej priehrady, ktoré malo byť zaplavené a časť utečencov z južných oblastí zabratých Maďarskom.

 Podstatnú časť investíciii mesto vynaložilo na výstavbu mestského vodovodu, kanalizácie a reguláciu potoka Trnávka  Zavádzali sa domové prípojky a v r. 1944 otvorili provizórnu prevádzku vodovodu. Vyasfaltovali hlavnú komunikáciu a upravili  hlavné námestie.  

 

 Pribudla obchodná akadémia a mestská hudobná škola. V roku 1943 ustanovili mestského školského lekára, ktorý 2x ročne vykonával bezplatnú zdravotnú prehliadku detí.

 V roku 1941 bol položený základný kameň kostola na Kopánke (12,  3,  4, ). Posvätený bol 13. 9. 1942  (1,). 

Po vyhlásení povstania koncom leta 1945 trnavská posádka prešla celá na povstalecké územie, kde bojovala v úseku Nová Baňa - Žarnovica ako pluk Dunaj. Dňa 1. apríla 1945 sa prehnal Trnavou front. Trnava bola oslobodená.



Ďalšie roky v komunistickom režime sú nám ešte v živej pamäti. V r. 1949 rozhodla mestská rada
rozobrať súsošie Najsvätejšej Trojice

 Trinásty apríl 1950. Polnoc. Do kláštorov všetkých cirkevných reholí na Slovensku a v Česku vtrhli ozbrojení vojaci. Cieľ bol jasný. Odtiahnuť ich do sústreďovacích kláštorov. Do koncentrákov. Odstrániť ich z verejného života, potichu, tajomne a hlavne všetkých. Pre komunistov boli najnebezpečnejší jezuiti. Akcia K neobišla ani Trnavu.

Coburgové závody nahradil  závod Kovosmalt,  neskôr bol premenovaný na Trnavské automobilové závody

   V 60. rokoch sa začali budovať Skloplast a Šmeralové závody.

Povojnový nedopostačujúci bytový fond sa začal riešiť a prudký rozvoj bytovej výstavby sa začal od r. 1956. Riešilo sa to sídliskovou zástavbou, ale, žiaľ,  starý bytový fond sa neopravoval. Preto aj výstavba v jadre mesta dostala charakter sídliskovej výstavby.  Vystavali sa nové sídliská - bytovky na Študentskej (Gottwaldova), SNP, Podjavorinskej,  ČSM, Prednádražie, Družba, Vodáreň. 

V 2. polovici 60. rokov 20. storočia sa stal futbal silným fenoménom v meste. Na zápasy Spartaka chodilo až 20 tisíc divákov.

  V roku 1961 mala Trnava 31 345 obyvateľov, v r. 1985 už po po pričlenení Modranky, Hrnčiaroviec a Bieleho Kostola 69 873 obyvateľov.

V roku 1977 pápež  vyhlásil samostatnú Slovenskú cirkevnú   Rímskokatolícku provinciu s metropolitným sídlom v Trnave.

 V roku  1987 - vyhlásenie historického jadra za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

V roku 1992 obnovila svoju činnosť   
Trnavská univerzita s fakultou humanistiky a pedagogickou, neskôr pribudli fakulty zdravotná, teologická i právnická . Pri poslednej reforme štátnej správy v r. 1996 Trnava sa stala sídlom kraja, krajských inštitúcií.

 
V súčasnosti je Trnava nielen okresným, ale aj krajským mestom s okresmi Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Galanta a D.Streda. Trnava je sídlom arcibiskupa (video ) a tvorí Trnavskú arcidiecézu. Pre veľký počet kostolov ho prezývajú Malý Rím. V meste sa nachádza množstvo stredných škôl, 3 vysoké školy - Trnavská univerzita, Materiálovotechnologická fakulta STU a Univerzita sv. Cyrila a Metoda, množstvo organizácií a inštitúcií, niekoľko veľkých, veľa stredných i malých podnikov a firiem ako automobilka  Peugeot ( video1 ,  video2 )

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

https://goo.su/ZUHZ

Robertstogy,18. 3. 2024 8:01

Hello dear friend, I would like to offer placement of your link (or links) on different platforms of the internet such as: forums, blogs, comments and much more. . .

Increase your Visibility Boost Your Seo Rank - Get Organic Traffic From Google. Ranking in Google isn’t hard. All you need is a healthy number of backlinks from referring domains that have authority and trust in Google’s eyes.

This Backlinks Service Benefits:

1. Easily get Google rankings

2. Get a lot of traffic from Google

3. You can earn from the website in different ways

4. Increase Domain Authority (DA)

Quality guaranteed !

PRICE - 20$

WebSite - https://goo.su/ZUHZ

Buy baclofen online

baclofen-spapy,16. 2. 2024 20:49

Special offer for baclofen: get baclofen online only 0.66 per pill - https://nieuws.top010.nl/wp-content/uploads/cms/buy-baclofen-online/, get free AirMail shipping or free courier delivery and discount for all purchased! Two free pills (Viagra or Cialis or Levitra) available with every order.

wonderful information

RobertCof,14. 2. 2024 13:30

I am not sure where you’re getting your information, but great topic. I needs to spend some time learning much more or understanding more.
Thanks for fantastic information I was looking for this information for my mission.

magnificent information 2024

BryanPLUNC,24. 1. 2024 1:34

Thanks for great information. What trips can you recommend in 2024? Astro tourism, eco diving, home swapping, train stations are the new food destinations,sports tourism, coolcationing, gig tripping, private group travel?

buy amoxil online

amoxil-spapy,25. 12. 2023 4:29

Buy Amoxil No Prescription Online - Cheap Amoxil overnight delivery, Purchase Amoxil Without RX.

Zaujímavá stránka

Antónia,7. 4. 2013 18:24

Táto stránka je veľmi dobre, pútavo spracovaná, je tu množstvo dobrých informácií najmä z histórie, ale aj súčasnosti Trnavy. Dozvedela som sa veľa zaujímavých informácií a podnetov, vďaka!